Píšete životopis a zasekli ste sa v kolónke „jazyková úroveň“? Nie vždy sa oplatí uvádzať subjektívne hodnotenia ako „začiatočník„, „pokročilý„ alebo len „pasívne“ či „aktívne“ znalosti. Niektorí ľudia si môžu myslieť, že pokročilý/aktívny používateľ jazyka dokáže viesť firemné stretnutia alebo písať odborné texty. Iní vás môže považovať za hovorcu na dovolenke.
O niečo lepšou a pravdepodobne najčastejšou možnosťou, s ktorou sa dnes stretávame v životopisoch, je hodnotenie podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (SERR), známeho aj pod anglickým názvom Common European Framework of References (CEFR). Týmto spoločným rámcom sa riadi väčšina učebníc, jazykových kurzov a školský systém.
SERR opisuje 3 úrovne jazyka, ktoré sa ďalej delia na 6 úrovní: A1, A2, B1, B2, C1, C2. Prípadne je možné sa stretnúť aj s úrovňou A0, čo znamená úplný začiatočník. Jednotlivé úrovne opisujú stupeň ovládania jazyka v 3 oblastiach: porozumenie (počúvanie a čítanie), hovorenie (samostatný ústny prejav a interakcia s iným hovoriacim) a písanie. Všetky tieto oblasti zahŕňajú, samozrejme, aj zvládnutie gramatických pravidiel jazyka. V skratke by sme mohli povedať, že úroveň A označuje základného používateľa jazyka, úroveň B samostatného používateľa jazyka a úroveň C pokročilého používateľa jazyka.
Maturita z anglického jazyka zodpovedá približne úrovni B1. Úroveň C2 neznamená úroveň rodeného hovoriaceho, vtedy je lepšie opísať sa ako native speaker, ale úroveň, na ktorej používateľ dokáže bezproblémovo komunikovať v akejkoľvek situácii a dokáže samostatne písať jasné a plynulé texty, a to aj odborného charakteru.
Podrobný opis jednotlivých jazykových úrovní podľa SERR nájdete napríklad tu: https://europass.cz/images/MjYyeDB4MA==/tabulka-sebehodnoceni-jazykovych-dovednosti.png
Podľa mojich skúseností je obzvlášť užitočné uviesť sebahodnotenie podľa SERR vo svojom životopise, ak máte platný certifikát potvrdzujúci úroveň jazyka alebo ak navštevujete alebo ste nedávno navštevovali jazykové kurzy a môžete odhadnúť úroveň na základe učebnice a hodnotenia lektora. V ostatných prípadoch by som sa hodnoteniu podľa tohto modelu radšej vyhol. Prečo? V praxi sa často stretávame so situáciami, keď kandidáti v minulosti navštevovali kurzy, ale jazyk už z veľkej časti zabudli alebo ho nedokážu aktívne používať. Je lepšie túto skutočnosť zohľadniť a uviesť ju v životopise (napr. B1 – pasívne), prípadne znížiť jazykovú úroveň. Takto sa môžete vyhnúť nepríjemnej situácii (pre obe strany) na pohovore, keď Recruiter/Headhunter zistí, že jazyková úroveň nezodpovedá tej, ktorú ste uviedli vo svojom životopise.
Je lepšie očakávať, že sa vás Recruiter/Headhunter opýta na jazyky uvedené v životopise. To sa môže týkať aj slovanských jazykov, ako je ruština, alebo exotických jazykov, ako je čínština alebo japončina. V prípade týchto jazykov Recruiter/Headhunter nepotrebuje testovať vaše jazykové znalosti ako také, ale skôr ho zaujíma prístup, ktorý ste zvolili pri tvorbe životopisu. Nedostatočná úroveň jazykových znalostí preto môže viesť k zlému výslednému dojmu zo strany Recruitera/Headhuntera vedúcich pracovníkov a spochybniť vaše kompetencie aj v iných aspektoch.
Na druhej strane, prílišná skromnosť, pokiaľ ide o vaše jazykové znalosti, tiež nie je dobrou stratégiou a môže viesť k zamietnutiu vášho profilu. „Komunikačná jazyková úroveň“, termín, ktorý sa často opakuje v pracovných inzerátoch, znamená minimálne úroveň B1, lepšie B2 alebo vyššiu. Často nejde o počet absolvovaných kurzov alebo certifikát, ktorý máte, ale o vašu skutočnú schopnosť komunikovať v danom jazyku. Takže záleží aj na tom, či vás paralyzuje strach, že poviete niečo nesprávne. Uchádzač, ktorý sám hodnotí svoju jazykovú úroveň ako B1, môže nakoniec na pohovore urobiť lepší dojem ako uchádzač s vyššou úrovňou. Zároveň však kandidát, ktorý vo svojom životopise uvedie nižšiu úroveň, môže byť z tohto dôvodu odmietnutý.
Ako sa dostať von z tohto začarovaného kruhu?
Možným riešením môže byť systém hodnotenia jazykovej úrovne, ktorý ponúka platforma LinkedIn. Rozdeľuje jazykovú úroveň na 5 možných úrovní:
- Elementárne znalosti
- Znalosť umožňujúca obmedzenú prácu
- Znalosť umožňujúca profesionálnu prácu
- Plne profesionálna znalosť
- Znalosť na úrovni rodeného hovoriaceho alebo dvojjazyčného hovoriaceho
Tento systém nedosahuje komplexnosť SERR a nie je vhodný na vzdelávacie účely. Zároveň môže byť o niečo vhodnejší pri prijímaní do zamestnania, pretože priamo odráža schopnosť používať cudzí jazyk v odbornej praxi.
Elementárnu znalosť a znalosť na úrovni rodeného hovoriaceho pravdepodobne netreba príliš vysvetľovať; v prvom prípade ide približne o úroveň A1 podľa SERR, keď máte určité znalosti jazyka, ale nie dostatočné na jeho používanie v praxi. V druhom prípade ide o úroveň rodený hovorca jazyka. Slovenský preklad je tu trochu zavádzajúci výrazom „na úrovni“, ale anglická verzia LinkendIn je jasná (Native or billingual speaker).
Zostávajú 3 jazykové úrovne. Úplná profesionálna znalosť znamená, že uchádzač dokáže vykonávať prácu v danom jazyku bez väčších obmedzení. Podľa SERR je to približne úroveň C1-C2. Znalosť umožňujúca profesionálnu prácu znamená, že uchádzač je schopný samostatne používať jazyk na pracovisku, napríklad v ústnej a písomnej komunikácii, a dokáže v jazyku prezentovať aj výsledky svojej práce alebo práce podniku a používať odbornú terminológiu. Táto úroveň približne zodpovedá úrovni B1-C1 v závislosti od požiadaviek práce. Znalosť umožňujúca obmedzenú prácu znamená, že uchádzač je schopný napísať e-mail, pracovať v anglickom systéme alebo komunikovať o základných veciach. Nemusí však už byť schopný viesť stretnutie, predniesť prezentáciu alebo porozumieť školeniu v cudzom jazyku. Táto úroveň približne zodpovedá úrovni A2-B1 podľa SERR.
Samozrejme, ani tento systém nie je bezchybný a je veľmi subjektívny. Môže však byť dobrou alternatívou pre tých, ktorí si nie sú istí svojou jazykovou úrovňou. Stačí sa len zamyslieť a úprimne odpovedať na otázku: Koľko svojej práce by som mohol vykonávať v cudzom jazyku?
Autor: Jan Kesman, HR Consultant